Školská zrelosť

Neoddeliteľnou súčasťou predprimárneho vzdelávania je formovanie elementárnych základov kľúčových kompetencií dieťaťa s cieľom dosiahnuť školskú pripravenosť a získať základy pre rozvíjanie schopnosti učiť sa a vzdelávať sa po celý život. Vo výchovno-vzdelávacej činnosti smerujeme k rozvoju kľúčových kompetencií dieťaťa predškolského veku, aby získalo profil absolventa predprimárneho vzdelania.

Hlavné ciele zamerané na kompetencie dieťaťa:

  • vytvárať si zdravé životné návyky a postoje, podporovať boj proti obezite
  • učiť sa kriticky myslieť, rozoznávať problémy a riešiť ich,
  • vedieť si vybrať a niesť za svoju voľbu zodpovednosť,
  • byť tvorivý a mať predstavivosť,
  • rozvíjať hodnotiace a sebahodnotiace zručnosti vo vzťahu k vlastnému pokroku,
  • uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
  • rešpektovať úroveň individuálneho rozvoja, zabezpečiť optimálne podmienky na hru, možnosť realizovať sa v hre a byť aktívny,
  • využívať digitálnu technológiu a samostatne získavať nové informácie z rôznych zdrojov

 

Psychomotorické kompetencie

  • vhodnou motiváciou systematicky a cieľavedome rozvíjať grafomotorické zručnosti detí,
  • edukačné aktivity zamerať na rozvoj  nácviku pohybov v rytme celou pažou v priestore, na veľkých formátoch, znázorňovanie pohybu podľa riekaniek,
  • osvojiť si správne držanie kresliaceho materiálu, upevniť správne návyky vrátane sedenia a sklonu papiera pri kreslení a maľovaní za stolom, pravidelne využívať  predprípravné uvoľňovacie cviky,
  • zvýšiť pohybovú aktivitu detí vo všetkých činnostiach počas celého dňa,
  • účelne využívať priestory telocvične, školského dvora, detského ihriska a spestriť pohybové aktivity používaním telovýchovného náčinia a náradia,
  • zvýšenú pozornosť venovať otužovaniu organizmu detí,
  • naučiť deti pohybovým zručnostiam a správnej koordinácii hlavne v atletických a gymnastických cvičeniach a v základných individuálnych prvkoch loptových hier,
  • naučiť deti vyhrávať i prehrávať, zvýšiť fyzickú kondíciu, silu a odolnosť,
  • postupovať podľa individuálneho tempa a rozvojových možností každého dieťaťa.

 

Osobnostné kompetencie

  • učiť deti vedieť ohodnotiť svoje správanie a vysvetliť, prečo je nevhodné,
  • učiť deti uvedomovať si dôsledky svojho konania vzhľadom na iné osoby, uvedomiť si vlastnú identitu,
  • vlastným vzorom správania viesť deti vyjadriť svoje pocity k deťom i dospelým,
  • vedieť prejavovať primeranú sebadôveru vo vlastné schopnosti,
  • ranný kruh zamerať na hodnotenie vlastného správania

 

Sociálne kompetencie

  • rozvíjať prosociálnosť u detí,
  • naučiť deti podriaďovať sa pravidlám , dodržiavať ich i spolupracovať pri hrách vo dvojiciach aj skupinách,
  • vytvárať pozitívny vzťah k druhým,
  • učiť deti  riešiť konflikty mierovou cestou,
  • vedieť pomáhať iným, riešiť problém s pomocou dospelého i samostatne,
  • ranný kruh zamerať na hodnotenie vzájomného správania sa detí, naučiť sa vyjadriť, čo sa páči, čo nie.

 

Komunikatívne kompetencie

  • vytvárať adekvátne prostredie a využívať vhodné metódy stimulujúce rozvoj otvorenej komunikácie,
  • využívať aktivity na rozvoj analyticko-syntetickej činnosti v rôznych organizačných formách,
  • kvalitnou stimuláciou,  kultivovanou komunikáciou byť vzorom pri formovaní komunikačných schopností detí,
  • vhodnými aktivitami rozvíjať spôsobilosti detí verbálne i neverbálne vyjadrovať svoje pocity, potreby, myšlienky,
  • využívať kreslené aj písané texty, maľované čítanie na rozvoj predčitateľskej gramotnosti,
  • rozvíjať súvislé vyjadrovanie detí prostredníctvom reprodukcie detských textov,
  • vzdelávanie zamerať na metódy a stratégie podporujúce komunikačné kompetencie detí,
  • využívať individuálne i skupinové formy práce, ktoré prostredníctvom aktivizujúcich metód jazykového a rečového cvičenia dávajú priestor k zvyšovaniu jeho úrovni.

 

Kognitívne kompetencie

  • voliť formy práce podporujúce objavovanie, skúmanie, porovnávanie a pochopenie,
  • podporovať sebavedomie, samostatnosť dieťaťa a istotu vo svoje  schopnosti pri riešení problému primeraným hodnotením a povzbudzovaním,
  • preferovať námetové a edukačné hry a manipuláciu s trojrozmernými predmetmi,
  • správne formulovať problémové otázky a vytvárať priestor na vyslovenie názoru a hľadanie riešení deťmi,
  • v spontánnych i riadených činnostiach navodiť hrové aktivity na riešenie jednoduchých problémových úloh.

 

Učebné kompetencie

  • využívať silné stránky a záujmy dieťaťa na rozvíjanie tých vedomostí, zručností a schopností, v ktorých zaostáva,
  • rozvíjať spontánny a prirodzený záujem o spoznávanie nového,
  • učiť deti aplikovať v hre získané poznatky a skúsenosti,
  • vytvárať príležitosti na spontánne i zámerné učenie,
  • poskytnúť motivujúce a optimálne prostredie  na plánovanie a organizáciu činnosti,
  • naučiť deti v edukačných aktivitách pracovať s hračkami a učebnými pomôckami.

 

Informačné kompetencie

  • využívať podľa možností priestory a vybavenie IKT učebne,
  • upevňovať zručnosť pri jednoduchej manipulácii s PC,
  • orientovať sa  v jednoduchých detských edukačných programoch,
  • učiť deti získavať informácie z rôznych zdrojov.

 

ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ

je dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti

 

TELESNÁ ZRELOSŤ

  • nemusí byť v súlade so psychickou a sociálnou zrelosťou
  • posudzuje ju pediater
  • dieťa má byť dostatočne telesne vyspelé (výška okolo 110-120 cm, váha asi 22 kg) a zdravé
  • má primerane rozvinuté kosti a svalstvo
  • má optimálny fyzický vek (u nás je to 6 rokov)

 

PSYCHICKÁ ZRELOSŤ

Zahŕňa:

  • pracovnú
  • sociálnu
  • emocionálno-vôľovú
  • rozumovú pripravenosť

 

PRACOVNÁ VYSPELOSŤ

  • dieťa má rozlíšiť hru od povinnosti
  • úlohy sa snaží splniť a dokončiť, je vytrvalé v práci
  • podriadi sa rytmu vyučovacích hodín
  • má primerané psychomotorické tempo

 

SOCIÁLNA VYSPELOSŤ

  • teší sa do školy, má záujem o školské aktivity
  • je schopné začleniť sa do kolektívu
  • nie je agresívne, vie spolupracovať
  • zvláda príkazy a zákazy, rešpektuje pravidlá
  • správne sa orientuje v jednoduchých sociálnych situáciách
  • váži si prácu iných

 

EMOCIONÁLNO-VÔĽOVÁ VYSPELOSŤ

  • je emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii, schopné prijať neúspech
  • je schopné odložiť bezprostredné splnenie želaní
  • vie vydržať bez mamy
  • vie sa ovládať, vydrží 30 min. sedieť, dávať pozor, nerozprávať sa
  • nerobí mu väčšie ťažkosti vystupovať pred druhými
  • má stálejšie záujmy
  • má pozitívny vzťah k povinnostiam

 

ROZUMOVÁ VYSPELOSŤ

Zahŕňa úroveň:

  • vnímania
  • myslenia
  • pamäte
  • pozornosti
  • reči
  • motoriky – kresby

 

VNÍMANIE

  • je členené – dieťa dokáže celok rozložiť na časti a naopak
  • lepšie postihuje detaily
  • zrkadlové tvary nevníma ako rovnaké
  • sluchom rozlišuje základné zvuky

 

MYSLENIE

  • konkrétne – využíva pri zaobchádzaní s názorným materiálom (množstvom, poradím, následnosťou) na základe skúseností zovšeobecňuje
  • analytické – využíva v orientácii vo svete okolo, v kresbách a dejoch, lepšie postihuje podobnosti a rozdiely, chápe vzťahy a súvislosti

 

PAMÄŤ

  • je stále viac mechanická ako logická
  • už je trvalejšia a zámernejšia
  • dieťa vie narábať s číslami do 10, má osvojené predmatematické predstavy (rozumie pojmom prvý, posledný, väčší, menší, hore, dole, hneď pred, hneď za …)

 

POZORNOSŤ

  • ustaľuje sa, predlžuje sa dĺžka trvania koncentrácie pozornosti na zhruba 15-20 minút

 

REČ

  • má čistú výslovnosť, vyjadruje sa spisovne
  • pozná nejaké riekanky, pesničky, básničky
  • rozpráva obsah krátkej rozprávky a rozumie jej obsahu
  • vysloví krátke slovo samostatne po hláskach
  • používa správne pomenovania
  • používa vety a súvetia na opis zážitkov

 

MOTORIKA

  • zvláda cielenú pohybovú aktivitu, vykonáva menej bezúčelných pohybov
  • ovláda svoje motorické správanie, kontroluje sa, kľudne sedí
  • kreslí tak, že línie sú presné a neroztrasené
  • vystrihne jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary

 

KRESBA

  • je schopné obkresliť jednoduchú predlohu
  • nakreslí postavu so všetkými základnými znakmi
  • jeho kresba vernejšie odráža skutočnosť

 

Dôvody vyšetrenia školskej zrelosti

K najčastejším dôvodom na predškolské psychologické vyšetrenie patrí:

  • podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivita
  • sťažená adaptácia na cudzie prostredie a cudzích ľudí, výrazná citová
  • pripútanosť (zväčša k matke), nesamostatnosť, hravosť
  • hraničný dátum narodenia (jún, júl, august)
  • mimoriadne nadané deti narodené v septembri, októbri, novembri a decembri, ktorým „zle vychádzajú roky“ a hrozí im automatický odklad o 1 rok
  • rozumové schopnosti na dolnej hranici normy alebo mentálna retardácia, kde je potrebné rozhodnúť, či dieťa ostane v MŠ, pôjde do nultého ročníka ZŠ alebo do špeciálnej ZŠ
  • zdravotné a iné problémy, ako sú poruchy vývinu reči, slabozrakosť, nedoslýchavosť, nízky vzrast, vrodené vývinové chyby, nevyhranená lateralita (pravo-ľavorukosť), deti predčasne narodené alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou
  • snaha rodičov pomocou vyšetrenia objektívne zhodnotiť danosti dieťaťa (v čom vyniká, v čom je slabšie) a pripraviť ho na vstup do školy
  • požiadavka niektorých, najmä súkromných, špeciálnych a jazykových ZŠ, aby dieťa takéto vyšetrenie absolvovalo